Keď si chcete zariadiť jedáleň alebo jedálenský kút tak, aby vám vždy chutilo, zvyčajne tomu musíte venovať veľa času a energie. Očakávame, že stolovanie s rodinou bude pre nás príjemným zážitkom. Ale koľko toho o stolovaní a jeho pravidlách skutočne vieme? Stolovanie a jeho spôsoby sú prirodzenou a veľmi podstatnou súčasťou spoločenského správania.
Zrod stolovania siaha do obdobia stredoveku. Najdôležitejšiu úlohu hrala soľnička, preto sa musela položiť na stôl ako prvá. Nebola len nevyhnutným doplnkom pre dochutenie pokrmu, jej hlavná úloha spočívala v určení akéhosi zasadacieho poriadku - kto sedel nad soľou, sedel na čestnom mieste. Ostatní hostia sa mohli usadiť, až keď soľnička zaujala svoje miesto. Ďalšou zaujímavosťou je, že ak hostia chceli jesť príborom, museli si priniesť vlastný, inak jedli iba rukami. Zásadný posun nastáva až v 17. storočí, kedy sa pri stolovaní začala používať aj vidlička.
Prvé zmienky o predchodcovi vidličky siahajú až do egyptského staroveku, kedy boli veľké bronzové vidličky využívané pri náboženských rituáloch. Jeden z mnohých predchodcov vidličky sa spája s rokom 400 n.l. a mestom Konštantínopol. Už v 7. storočí používali na blízkom východe jednoduchšiu verziu vidličky, a to hlavne ako pomôcku pri pečení mäsa. Európski stredovekí kuchári používali vidličku s ostrými rohmi, ktorá im uľahčovala krájanie a servírovanie mäsa. V Anglicku sa vidlička nemohla dlho stretnúť s pochopením. Bola považovaná za čisto ženské náčinie. V neskorom 16. storočí si postupne začínala získavať na svoju stranu Talianov, ktorí prejavovali záujem o čistotu. Prvá prapôvodná vidlička určená priamo k stolovaniu bola krátka, väčšinou zo zlata a bola rovná a dvojzubá. Negatívny postoj k vidličke zaujal francúzsky dvor, ktorý ju považoval za ťažkopádnu, ba priamo nebezpečnú. Celá situácia sa otočila v 17. storočí, kedy protokol nariadil, že je necivilizované jesť mäso rukami. Napriek tomu bolo používanie vidličky záhadným umením. V 19. storočí spolu s vedecko-technickým pokrokom prichádza výroba dostupnejších vidličiek, a tak sa dostávajú aj medzi stredné vrstvy obyvateľstva.
U francúzskeho spôsobu stolovania kuchári úhľadne a lákavo naservírovali jedlá na podnosy a misy, a čašníci ich servírovali. Hostia si tak mohli vyberať z hotových jedál a zvoliť si to, na čo majú práve najväčšiu chuť. Tento spôsob stolovania je do dneška vzorom a stretávame sa s ním na rôznych významných spoločenských udalostiach, kde sa zhromažďuje väčší počet osôb.
Ruské stolovanie je typické jednoduchou obsluhou, kedy čašníci hotové jedlo pokladali na podnosy a servírovali hosťom priamo na stôl. Nápoje boli vopred pripravené na stoloch a každý sa mohol sám obslúžiť podľa toho, na čo mal chuť. Táto forma stolovania sa stala predpokladom pre dnešné hostiny.
Anglický spôsob sa vyznačuje tým, že pre stolovanie je charakteristické krájanie mäsa pri stole. Úlohou hostiteľa je chopiť sa noža a naservírovať jednotlivé porcie hosťom. Neskôr sa táto úloha delegovala na kvalifikovaných porcovačov a tento spôsob je dodnes využívaný pre vyššie formy obsluhy.
Štítky: Doplnky pre stolovanie, Stolovanie, Z histórie
Ďalšie články
Mohlo by vás zaujímať
PRO ZÁKAZNÍKY
PLATEBNÍ METODY
KDE NÁS NAJDETE
Novinky, akce, soutěže
